Na pravostrannej terase Ľubotickeho potoka boli do 50. rokov len súvislé záhrady niekoľkých domov, ktoré boli pre bývalých deputátnikov posledného veľkostatkára A. Arda vymedzené vo východozápadnom širšom areáli kaštieľa od poľnej ulice, z ktorej sa až v 60. rokoch vyvinula spevnená nová a dnešná ulica Pod Hájom, až po spomínaný zárodok Šalgovickej ulice.
V 50. rokoch vznikla paralelne a zároveň s jej predĺžením ulica medzi kaštieľom a kostolom, ktorá pokračovala na juh na miesta bývalých oráčin. Rovnobežne a západne od nej sa prostredníctvom súčasnej (kolmej) Šebastovskej ulice na ňu napojila ulica K Bánovcu. Všetky tri spomínané rovnobežné S-J ulice končili už vtedy pri krivke potoka Bánovec. Severne od jadra Ľubotíc sa uprostred Kalinčiakovej ulice povyše sýpky vytvorila križovatka s počiatkom ešte slepej dnešnej Korabinského ulice. Prostredníctvom Kalinčiakovej ulice i ulice Staničnej, vedúcej pozdíž železnice, zástavba celkom splynula so Šarišskými Lúkami. JZ od železnično-cestnej križovatky sa začala vytvárať výrobná zóna, v ktorej dominovala hydinárska farma. Aj dopravná (železničná) zóna sa predĺžila o vlečku k nej. Východne od železničnej stanice sa začala formovať skladová zóna. Pozdĺž hradskej oproti vodárni "Wasserleitungu" sa predlžoval rad obytných domov smerom k Prešovu aj opačne.
