Pozoruhodnosti

Kostol Narodenia Panny Márie

kostol narodenia Panny Marie

Cirkevnou kultúrnou hodnotou je rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol Narodenia Panny Márie, postavený v r. 1806 a renovovaný v rokoh 1854, 1868, 1906, 1935, 1968. Posledná jeho renovácia a dostavba prebehla v roku 1993.

Kostol Narodenia Panny Márie bol pôvodne jednoloďovou stavbou s polkruhovým uzáverom presbytéria a predstavanou západnou vežou. Interiér má zaklenutý pruskými klenbami. Fasádu má kostol členenú lizénami, na presbytériu i opornými piliermi. Do poslednej rekonštrukcie mal vežu s terčíkovou podstrešnou rímsou a latentnou kupolou členenou lizénami [Súpis pamiatok na Slovensku II.,s.255].

Rekonštrukcia v roku 1968 prebehla podľa projektov Ing. Arch. J. Žalobína a Ing. Pousela. Kostol bol rozšírený o prístavbu na severnej strane kostola, ktorá bola prikrytá rovnou plechovou strechou. Do prístavby bol presunutý pôvodný oltár Narodenia Panny Márie s Bohostánkom. V pôvodnej lodi vznikol nový liturgický priestor s obetným stolom a kazateľnicou podľa návrhu Ing. Žalobína. Pribudlo šesť vitrážových okien, po tri na južnej a severnej strane kostola, podľa návrhu akad. maliara Ladislava Záborského. V interiéri pribudla plastika sv. Cyrila a Metoda z dielne žiakov akad. maliara Trizuliaka.

Posledná rekonštrukcia prebehla v roku 1993 podľa projektu Ing. M. Havrilu a Ing. arch. Š. Sitarčíka. Prístavba bola rozšírená, vytvoril sa v nej nový chór a nová sakristia so sociálnym zariadením, pribudol vchod z východnej strany a spovedelnica. Vitrážové okná zo severnej strany kostola boli použité ako stena sakristie. Asanovaná bola pôvodná a už nevyhovujúca sakristia na východnej strane prístavby. Objekt pôvodného kostola ostal bezo zmien. Rekonštrukciou prešla i veža kostola, ktorá sa zvýšila o 8 m. Celý objekt spolu s vežou bol nanovo zastrešený valbovými strechami v tvare H a prikrytý bitumenovou krytinou.

Synagóga

Synagóga

Bývalá synagóga Synagóga v Šarišských Lúkach je zo začiatku 19. stor. (1833). Bola postavená na spôsob barokovo-klasicistických tolerančných synagóg. Má pozdĺžny blokový pôdorys (19,80 x 8,30 m) pozostávajúci z obradnej siene, predsiene a dvoch priestorov vedľa nej. Jeden z nich je schodišťom vedúcim do empory žien. Obradná sieň mala v strede pôvodne asi 6 m vysoké stĺpy z pieskovca, ktoré držali murované klenby. Na všetkých štyroch jej stranách sú fasády so stredným rovným rizalitom zakončené tympanónom, vstupné priečelie je členené dvoma pilastrami. Synagóga mala pôvodne manzardovú strechu, dnešná sedlová strecha je oveľa nižšia. Pri jej stavbe v 40. rokoch 20. storočia boli odstránené pôvodné tympanóny. Dnes má budova drevený strop. Stĺp v synagóge Vchod je zo západu.

Pravdepodobne v r. 1905 bola zachvátená požiarom, ktorý zničil strechu a klenby. Synagóga, ktorá je lokalizovaná ako solitér na Bardejovskej ulici č. 57, je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok pod číslom 383. [Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 237-238, Barkany-Dojč,1991, Socha, Š.,1988].

Do roku 1996 slúžila ako sklad klobúkov podniku Otex Prešov.

Po dohode ŽNO s gréckokatolíckym biskupským úradom od r. 1997 slúži gréckokatolíkom ako chrám sv. Izaiáša proroka. Budova prešla kompletnou rekonštrukciou. Vonkajší vzhľad budovy je kompromisom medzi jej pôvodným a terajším určením. Patrocínium sv. Izaiáša proroka je prepojením Starého a Nového Zákona.

Objekt mestskej vodárne z r.1906

 

vodaren Lubotice

Objekt, zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky, je vybudovaný v historizujúcom slohu. Je to poschodový dvojtrakt s nárožnou vežičkou. Celkovo svojím výrazom pôsobí ako tatranská vila.

Jednotlivé miestnosti objektu sú kryté rovnými stropmi, no pod stropom na prízemí sú zachované kovové nosné konštrukcie neznámeho technické zariadenia.
„Uprostred haly na prízemí je historickým kovovým zábradlím ohraničený prístup na úroveň podzemia, kde sa nachádza potrubie. Podzemné šachty rôznych rozmerov sa nachádzajú v južnej časti objektu a v exteriéri.

Vodáreň je v súkromnom vlastníctve. Žiaľ, zatiaľ nie je zrekonštruovaný.