Od polovice 70.rokov bol obyvateľom Ľubotíc prof. Štefan Hapák, všestranný výtvarník, vysokoškolský pedagóg a vedec s bohatou publikačnou a osvetovou činnosťou. Jeho umelecké snaženia zahŕňajú oblasť maľby, kresby, grafiky, ilustrácie, sochárstva, medailérstva a keramiky.
Profesor Štefan Hapák sa narodil 16. októbra 1921 v Pinkovciach (okres Sobrance) v robotnícko-roľníckej rodine. Študoval (r. 1939-1944) na Lýceu a Učitelskom ústave v Užhorode. Prvým jeho pôsobiskom sa r. 1944 stala ľudová škola v Zboji (okres Snina). V tom istom roku ho odvelili do koncentračného tábora v Maďarsku, odkiaľ 4. apríla 1945 ušiel. Po prechode frontu sa v Győri prihlásil k štábu 136. veliteľstva II. ukrajinského frontu. Bol tam organizátorom (až do júla 1945) návratu oslobodených internovaných občanov do vlasti. Po vojne rok pôsobil na Štátnej ľudovej škole v Dúbrave a Brezovici (okres Humenné), další rok (1946-1947) učil na Štátnej meštianskej škole v Medzilaborciach. V období 1947-1948 študoval na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, v r. 1948-1953 na AVU v Prahe u prof. Želibského a O. Nejedlého maľbu. Ako študent sa Š. Hapák venoval aj poézii pod pseudonymom St. (S.H.) Paracyn. Po absolutóriu sa usadil v Prešove, najskôr ako výtvarný redaktor v časopise Družno vpered a Duklja, neskôr vo vydavatelstve KZUP. Od r. 1953 až do odchodu do dôchodku pôsobil na Pedagogickej fakulte v Prešove UPJŠ v Košiciach aj ako vedúci katedry výtvarnej výchovy. Habilitoval sa v r. 1971, za profesora kresby a grafiky bol menovaný o rok neskôr. Zomrel 23.3.1997 v Ľuboticiach.
Od dôb štúdií po celý život prof. Hapáka sprevádzala programovo a realisticky orientovaná krajinomaľba. Zobrazoval slovenskú, hlavne východoslovenskú krajinu - rodný Zemplín, Šariš, Vysoké Tatry, Zamagurie. Jeho rozsiahlymi cyklami sú napr. Osturňa (oleje 1982-83), Ždiarske leto (pastely 1983), ale aj Zakarpatská jeseň (pastely 1979). Krajinárske zábery prof. Hapáka sú prosté, komorné i panoramatické. Maliarske štúdie východoslovenských dedín s národopisným akcentom i obrazy vyznačujúce sa pádnou tvarovou skladbou, hmotovou a farebnou vyváženosťou sú vnútorne dramatické. Prechádzajú v monumentalizovaný obraz prírodnej krajiny a vyjadrujú úctu a pokoru voči rodnej zemi [Hrebičková, M. 1991]. Personálna bibliografia Štefana Hapáka do r. 1988 obsahovala 2554 záznamov.
[Kožárová, M., 1989].Podvečer malý
Zdroj: Kandráčová V., Michaeli E.: Ľubotice, 1998