Pred, ba aj po r. 1398 patril zemanovi Andrejovi z Ľubotíc, jeho predkom i potomkom, tunajší majetok Banovec (Banocz, Banowcz, Banoch). Vtedy, okolo roku 1398 bola osada už opustená, nemala poddaných obyvateľov, ktorí tu pred r. 1398 mali svoje obydlia a neskôr už nebola obnovená a Bánovec bol len majetkom bez osady. Počas stredoveku ležal v katastri Ľubotíc nanajvýš v jeho bezprostrednom susedstve a mal tých istých vlastníkov ako Ľubotice.
Aj Santov (Szanto, Zentew ) na rozhraní chotárov Ľubotíc, Vyšnej a Nižnej Šebastovej patril spomínanému Andrejovi. Potvrdil mu ho (spolu s Ľuboticami) ako dedičný majetok r. 1398 kráľ Žigmund. Vtedy bol Santov už neobývaný, staršie sídlo tu jestvovalo ešte okolo polovice 14. stor., v 15. stor. už nebolo obnovené. Ostal po ňom len chotárny názov v severovýchodnej časti katastra Ľubotíc.