Židia - izraeliti tu v Šarišských Lúkach - Šebeši mali svoju náboženskú obec, jednu z najstarších v šarišskej župe. Pomoc židia nachádzali predovšetkým u šľachty, ktorá ich potrebovala. Prvý prešovský žid Marek Holländer si r. 1789 vybavil presťahovanie do Prešova práve zo Šarišských Lúk. V r. 1817 -1886 sú Šarišské Lúky podriadené matrike narodených ŽNO vo Veľkom Šariši spolu s ďalšími 22 sídlami.
Ako sídlu vlastného židovského matričného obvodu mu podlieha okrem Ľubotíc 28 obcí. V r. 1852 - 1940 sa tu vedie pre ne matrika narodených, v r. 1851 - 1895, 1901 - 1941 matrika sobášených a v r. 1851 -1895, 1901 - 1941 matrika zomretých [Sarmanyová, J., 1991]. Šebešská židovská náboženská obec mala okrem cirkevných povinností aj povinnosť vyrubovania a odvodu daní medzi Židmi. Mala tiež právo súdiť svojich členov aj v občianskych veciach. Židovský súd mohol trestať až do 7 dní väzenia, palicovať (Malkes), ba pranierovať. R. 1850 bolo ešte na dvore pred synagógou staré "Haizeisen", pranierové železo. V Šebeši mal centrum jeden z troch správnych obvodov Židov v Šariši, ktoré vznikli r. 1806. Na jeho, resp. na čele neskoršieho Toryského, od r. 1830 jedného zo 6 takýchto obvodov v Šariši, stál Hirsch Reich. Vtedy bol postavený bet hamidraš, r. 1833 synagóga, v aimemore ktorej bola modlitebná tabula z r. 1833. Chevra kadiša bola staršia, do r. 1845 spoločná s prešovskou. Pre židovské, ale aj kresťanské deti tu postavili 4-triednu školu (talmud toru). Pomoc chudobným poskytoval ženský dobročinný spolok. V r. 1880 na nižnom konci obce postavili obchodníci Grossmann - Berko - Klein prvé očistné kúpele (mikve) [Kronika Prešova 1971, s. 253].
Židovské náboženstvo bolo zrovnoprávnené s inými náboženstvami Uhorským snemom až r. 1895 a to zákonným článkom 42 a 43 [Ďurica, M.S., 1996].
Prvým rabínom tunajšieho rabinátu bol Mozes Fränkel, ktorý r. 1832 napísal históriu šarišských Židov od r. 1792. Po jeho smrti r. 1845 na jeho miesto nastúpil Aron Deutsch, od r. 1850 za šebešského rabína zvolili Juda Julesa, narodeného r. 1819 v Trenčíne. Bol rabínom 55 rokov, jeho hrob je v Šebeši v oheli. Riadil chýrnu ješivu, ktorej žiaci zapísali celé jeho učenie do dvoch velkých zväzkov. V r. 1900 - 1909 bol rabínom Samuel Gottlieb, v r. 1910 - 1925 Samuel Klein. Samuel Barkany bol vtedy Rošhakahol. Posledný rabín (1925 - 1942) Leopold Feldbrandt zahynul v koncentračnom tábore v Osvienčime. Predsedami náboženskej obce boli spomínaný Hirsch Reich, David Holländer, Joel Temmeubaum, J. Schwarzer, Herman Adler, Adolf Barkány, N. Blaufeld, M. Gluck, Leo Barkány, S. Grossman, S. Gottesman a Jozef Gross. K tunajšiemu rabinátu patrili aj solivarskí Židia.
Za holocaustu počas 2. svet. vojny zahynulo 74 židovských občanov Šarišských Lúk (65 zo Šebeša, z nich štyria sa vrátili) v koncentračných táboroch. Aj jediná ľubotická židovská obchodnícka rodina Weinbergerovcov bola bez pričinenia občanov deportovaná r. 1943 bez návratu. Zo Šarišských Lúk sa vysťahovali všetci Židia okrem rodiny Gross, ktorá prestúpila na rím. kat. vieru. Avšak aj tej zahynuli v koncentračnom tábore obe dcéry.